Randall Gruppe Hájik

Anketa

Novinky

RSS

RSS

Hlavná stránka

O ULTRAS A SLOBODNEJ SPOLOČNOSTI

Na stránke fanúšikov Rimavskej Soboty sa objavil pekný a výstižný článok o momentálnej situácii na Slovensku, čo sa týka pôsobenia ultras, Slovenského futbalového zväzu a najmä organizácie Ľudia proti rasizmu. Naozaj, stojí to za prečítanie!
Byť ultrafanúšikom znamená totálne podporovať svoj klub – zdôrazňujúc slová svoj a totálne – pre neho je totiž jeho klub skutočne „jeho“, nezaujímajúc sa o to, kto je práve „oficiálny“ vlastník – vlastniť futbalový klub je predsa rovnako nepredstaviteľné, ako vlastniť cudzí ľudský život…
Pod totálnou podporou zas ultrafanúšik nerozumie zaslepenosť, neschopnosť uznať porážku v zápase, ale vytváranie neporaziteľného obrazu svojho klubu zdôrazňovaním a oslavou jeho úspechov – historických či súčasných.

K tomu patrí hlasová a vizuálne podpora mužstva, ktoré nie je modlou, ale partnerom s rovnakou úlohou – bojovať za dobré meno klubu. K tomu všetkému, k ultras je potrebné v prvom rade slobodné prostredie – akékoľvek obmedzenie slobody má za následok zhoršenie činnosti ultras, či dokonca zánik takejto formy fanúšikovstva.

V tomto článku sa nechcem venovať obmedzovaniu slobody ultras na poli pyrotechniky, prestavby štadiónov či usporiadateľskej služby, ale z pohľadu obmedzovania slobody prejavu pod rúškom tzv. boja proti extrémizmu.

Začiatkom tohto roka sa na scéne objavila štúdia pochybnej organizácie Ľudia proti rasizmu (ĽPR), ktorá sa zaoberala prejavmi tzv. “extrémizmu” na futbalových štadiónoch (http://enough.sk/content/files/Analyza.pdf). Užasnutí ultras z celého Slovenska sa z tejto biedne spracovanej štúdie mohli dozvedieť o strašných „zločinoch“ „pravicových ultras“ ako napríklad vyjadrenie podpory kosovským Srbom, ktorých vyháňajú z vlastnej krajiny, alebo že takmer každá vlajka, ktorá sa na futbalových štadiónoch objavila bola inšpirovaná symbolmi Ríše, alebo je minimálne oslavou nejakých “vrahov”… Fanúšikovia Slovana Bratislava sa stali napríklad vinnými už len tým, že ich klub v minulom roku oslávil 88 výročie založenia – celá štúdia je proste výplodom chorého(ých) mozgu(ov).

Počas rokov museli rozumní ľudia nadobudnúť presvedčenie, že ĽPR je organizácia, v ktorej sa združujú vážne psychicky chorí ľudia, ďalej snílkovia a napokon takí, ktorých duše sú plné pekelne čiernej smoly. Trocha bližšie je jej činnosť popísaná tu (http://www.beo.sk/extremizmus/49-t/401-analyza-cinnosti-obcianskeho-zdruzenia-ludia-proti-rasizmu-1999-2006).

Organizácia má “prekvapivo” dobré kontakty na médiá (žeby mali tzv „nezávislé“ médiá a ĽPR tých istých vlastníkov?) vďaka nátlaku ktorých získava finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré by bolo asi vhodnejšie využiť napríklad na boj proti drogovej závislosti mládeže, šport a pod. Hodnovernosť touto organizáciou udávaných informácií, ako aj kvalita jej práce nemá vysokú úroveň – cieľom je len vyvolávať paniku a šíriť pocit viny za to, že ste bieli… Príklady akými sú podpora cigánskeho vraha, ktorý v bratislavskej MHD zabil bieleho chlapca, či známy prípad „Tupý“, v ktorom táto organizácia dva roky zavádzala políciu, a tak vlastne marila vyšetrovania hľadaním vinníkov tam, kde neboli. Spolu s jej financovaním pochybnými kruhmi zo zahraničia spôsobujú, že pre rozumného človeka je ĽPR absolútne nedôveryhodná organizácia – chráňboh partner do diskusie.

Iný názor má zrejme Slovenský futbalový zväz (SFZ), na ktorý sa ĽPR obrátila s výsledkami „monitoringu aktivít pravicových ultras v roku 2007“. V SFZ sa samozrejme s veľkou radosťou vrhli na ľahkú korisť – vždy im je totiž príjemné, keď sa o nich hovorí ako o svetlých príkladoch bojovníkov – raz proti chuligánom, potom proti ultras, potom proti rasistom – ako keď je horúco ohľadom korupcie, slabých výsledkov reprezentácie, neexistujúceho národného štadióna, podivných personálnych pohybov, nejasného financovania atď. Funkcionári SFZ vlastne ani nemali na výber – nechceli sa predsa vystaviť prípadnému agresívnemu mediálnemu tlaku, ak by s ĽPR jednoducho odmietli spolupracovať. Tak sa zrodilo pred zápasmi najvyšších troch súťaží čítané “vyhlásenie” o zbavovaní sa rasistických fanúšikov obyčajným navádzaním na vzájomné udavačstvo (hurá 50-te roky…).

História ultrafanúšikov v Rimavskej Sobote začala v roku 1988, tento rok si teda pripomíname 20.výročie od počiatku organizovaného fandenia. Na zápase s Humenným v 1.lige sme sa preto snažili vyvesiť všetky vlajky. Iniciatívnemu delegátovi zápasu veľmi vadila najmä vlajka ULTRA FANS 88 – čo na tom, že symbolizuje rok vzniku ultras a na plachtu 2×1 meter sa proste celý letopočet 1988 nezmestí. Pod vyhrážkou pokuty dal príkaz zvesiť túto vlajku – na čo sme zareagovali principiálne – zvesili sme všetky vlajky a opustili sektor, aby sme na tento problém upozornili vedenie klubu. V nasledujúcom zápase s Lučencom už v blízkosti miesta, kde sa stretávame, boli celkom bezdôvodne umiestnené dve desiatky uniformovaných policajtov, ktorí bdelo prezreli každú vlajku – a „ideologicky“ im nevyhovela väčšina – pričom ako kritérium slúžil práve výtlačok štúdie ĽPR. Okrem toho, že nasadenie takého množstva polície bolo úplne zbytočné (a platené aj z Vašich daní) je fakt, že niekto obmedzuje našu možnosť sa vyjadriť na základe informácií podaných ĽPR ďalším dôvodom, pre ktorý títo strážcovia zákona nemajú žiadnu autoritu medzi ultras (teda ak nerátame jej hrdinné získavanie bitím) a nielen to – však medzi nami sú samí obyčajní ľudia a je na zamyslenie, keď občania krajiny svojej polícii nedôverujú, ba ňou až pohŕdajú.

Preto sa pýtame – akým právom pochybne financovaná mimovládka rozhoduje o slobode prejavu v tejto krajine? Keď zajtra napíšem kvázi odbornú štúdiu o škodlivosti vanilkovej zmrzliny na medzirasové vzťahy, zmláti polícia napozajtra všetkých zmrzlinárov, či zhabe zásoby vanilkového cukru? Dokedy tu bude vládnuť totalitné myslenie, že to, čoho sa bojíme (alebo čim sme strašení), je treba zakázať? Väčšina príslušníkov polície veľmi dobre vie, že skutočným problémom bezpečnosti ulíc sú na alkohole a ľahkých drogách závislí občania, nezamestnaní a nevzdelaní cigáni a miestne záujmové skupiny pracujúce ako mafia – avšak od svojich nadriadených dostávajú príkazy bojovať proti chiméram, ktorými sú (v tomto čase) extrémisti, pred nimi teroristi, predtým vari buržoázni nacionalisti… Páni policajti, ako chcete získať rešpekt, ak vaši nadriadení s hrdosťou oznamujú, že Janko Mrkvička, 12 ročný študent ZŠ si na zošit z biológie nakreslil svastiku (do 2.svetovej vojny po celom svete rozšírený symbol – väčšinou šťastia), poprípade na peračník dve 8 (čo je číslo taktiež znamenajúce šťastie – náhoda:)?), pritom počas posledných 20 rokov sa tu objavil roj miliardárov, u ktorých pôvod majetku je možné slušne nazvať len “pochybný”, keď podvodníci behajú po slobode a opití vodiči na silných autách zabíjajú chodcov a cyklistov, keď rastie konzumácia alkoholu u mládeže a pomaly kto neskúsil drogovať, nie je považovaný za zdravého? Nebojíte sa pohľadu do zrkadla? Silou môžte vyhnať ozajstných fanúšikov starajúcich sa o atmosféru zo štadiónov, môžete zakázať a strhávať vlajky, ale vedzte, že myslenie silou nezničíte!

Pre nás, ako futbalových ultras, je predstava budúcnosti s prázdnymi štadiónmi šedivá. Pre nás, ako ľudí, je budúcnosť v neslobodnom systéme udržiavanom len a len silou polície príliš chladná. V srdci skutočného ultrafanúšika navždy žijú slová o totálnej podpore svojho klubu. A v jeho srdci obyčajného človeka sa menia v totálnu podporu svojho rodu. Preto vedzme, že budúcnosť bude taká, akú si ju spravíme – a vy ostatní nám verte, že my ešte budeme za svitu teplého slnka fandiť na futbale, hranom pod zástavami so symbolmi šťastnej spoločnosti!

Žádné komentáře
 
..:: Stránka obsahuje aj materiál, ktorý niektorí ľudia môžu považovať za kontroverzný. Tento materiál nemá za účeľ navádzať k výtržnostiam, snaží sa iba informovať o reálnom dianí skupiny Randall Gruppe Hájik (RGH). Ďalej chcem upozorniť verejnosť, že za komentáre návštevníkov podľa zákona nezodpovedá webmaster stránky ::..