Randall Gruppe Hájik

Anketa

Novinky

RSS

RSS

Európske tábory

DYNAMO KYJEV

Zdroj: To My Kibice
Internet: www.white-blue.kiev.ua


História fanúšikovského hnutia Dynama Kyjev má svoj počiatok v roku 1978, aj keď už i v predchádzajúcom období dávali fanúšikovia „bielo-modrých“ o sebe vedieť.

Nikdy neboli zbytočne tolerantní. Výtržnosti masového charakteru sa odorhrali v roku 1956 na zápase Dynamo Kyjev-Torpedo Moskva a na zápase Dynamo Kyjev-Dynamo Moskva v roku 1959, kedy sa podarilo zastaviť nepokoje až po intervencii oddielov ministerstva vnútra, či ozbrojených síl.

V roku 1961, po pamätnom zápase s veľkým Avantgardom, kedy sa mužstvo Dynama Kyjev po prvý krát stalo majstrom ZSSR, sa na tribúnach Štadiónu Republiky, po prvý raz v sovietskom zväze, objavili pyrotechnické efekty. Orgány verejnej bezpečnosti sa však neodvážili zasiahnuť proti fanúšikom Dynama, z ktorých mnohí boli účastníkmi 2. svetovej vojny, či veretáni ovenčení vyznamenaniami.

Počiatky novej vlny bielo-modrého fanatizmu mali miesto v 5. sektore Paláca športu, počas zápasov hokejového tímu Sokol, účastníka vtedajšej druhej sovietskej ligy. Prečo vlastne na hokejových zápasoch? Odpoveď je veľmi jednoduchá – menšia úroveň policajného teroru. V tých časoch na futbalových zápasoch Dynama, bránila polícia všetkému: skandovaniu, noseniu bielo-modrých vecí, nehovoriac o vlajkách a pod. Komunistický režim videl v stranou nekontrolovanom masovom hnutí, akým boli fanúšikovia, nebezpečenstvo, a preto sa zameral na boj s aktívnymi fanúšikmi futbalu pomocou represií. Množili sa zatknutia, peňažné tresty, hrozby, či listy zasielané do práce a škôl.

Napriek teroru, prví fanúšikovia započali tradíciu spievania chorálov a neskôr i organizovania výjazdov. Prvý výjazd na Sokol sa uskutočnil v marci r.1980. V tom istom roku začali fans z Kyjeva jazdiť tiež za futbalistami Dynama. Na toto obdobie pripadlo i formovanie sa vzťahov s fanúšikmi iných skupín. Za nepriateľov číslo 1. sa považovali všetky moskovské skupiny, s výnimkou rokov 1985-86, keď sa nadviazali družobné vzťahy s fans CSKA. Okrem uvedených skupín sa za nepriateľov považujú aj: Černomorec Odesa, Šachťor Doneck, Metalist Charkov, Dynamo Minsk a Metalurg Záporožie, za priateľov zas Dnipro Dnepropetrovsk, Karpaty Ľvov a Žalgiris Vilnius.

20.8.1987 sa počas zápasu Dynamo-Spartak Moskva sa odohrali najväčšie nepokoje v histórii sovietskeho štadiónového chuligánstva. Menšie predzápasové potyčky prerástli do masového útoku na políciou chránený sektor Spartaka. Po zápase boli autobusy s fanúšikmi i hráčmi Spartaka zahádzané kameňmi, fľašami a tehlami. Rozhnevaný niekoľkotisícový dav sa vybral na železničnú stanicu, demolujúc všetko, čo stálo v ceste. Na prvom nástupišti sa odohrala obrovská bitka, do ktorej sa zapojilo okolo 1000 osôb, údery inkasovali nielen fanúšikovia, ale i hráči červeno-bielych. Do neskorej noci, za asistencie polície, trvala evakuácia zvyšných fanúšikov, ktorí prišli do Kyjeva na výjazd a „neznámi aktivisti“ atakovali kameňmi všetky vlaky smerujúce do Moskvy. Len milícia zozbieraná z celého kyjevského obvodu zachránila moskovčanov od lynču.

V nadväznosti na nepokoje vyšiel v ZSSR dekrét o práci s neformálnymi združeniami mládeže, kam sa zaradili i fanúšikovia. Fans mohli podporovať svoj klub (vlajky, fandenie...), o fanúšikov hostí sa zaujímala od tej chvíle polícia i komsomol. K veľkým výtržnostiam došlo v roku 1990, počas finálového zápasu majstrovstiev ZSSR medzi Dynamom a Lokomotivom Moskva, ktorý sa odohral na štadióne v moskovských Lužnikách. Stovka kyjevčanov, ozbrojená pyrotechnikou vlastnej výroby, zaútočila na stanici metra „Sportivna“ na oveľa silnejšiu skupinu (koalíciu moskovských klubov) a odniesla si dôležité víťazstvo. Prakticky všetci účastníci tejto akcie boli zatknutí a nezúčastnili sa zápasu.

Keď po rozpade ZSSR v roku 1992 vznikla ukrajinská liga, hlavným súperom sa stal Černomorec Odesa. Nenávisť prepukla ešte v roku 1988, keď stretnutí fans celého ZSSR, urážali kyjevčanov. Aj keď v tomto čase prežívala aktivita na tribúnach krízu, obe skupiny sa „navštevovali“ a dostávali do potyčiek. V roku 2004 až po výstreloch zo samopalu od špeciálnych oddielov („Berkutu“), bola zastavená bitka na odeskej pláži Arkadia (asi 150 osôb).

V druhej polovici 90-tych rokov sa objavujú na tribúnach pokusy v ultras aktivitách (pyrotechnika, transparenty), ktoré sa stretávajú s brutálnymi zákrokmi zo strany milície. Preto sa pod vplyvom okolností fanúšikovia začali venovať druhej strane fanúšikovských aktivít – chuligánstvu. Takýto stav trval až do roku 2006, keď sa predstaviteľom oficiálneho fan klubu Dynama podarilo dohodnúť sa s predstaviteľmi vlády na tom, že počas zápasov nebudú na tribúnach jednotky „Berkutu“. Výsledkom bolo zvýšenie sa počtu fans na domácich zápasoch i na výjazdoch, a to nielen v sektoroch pre ultras. Teda mali pravdu tí, ktorí tvrdili, že príčinou nízkej návštevnosti tohto veľkoklubu sú neracionálne vysoké počty oddielov ministerstva vnútra, polície a poriadkových síl a s tým spojený systém zákazov akéhokoľvek prejavu aktivity.

V lete 2006 debutovala hlavná vlajka „ULTRAS DYNAMO“ s vyobrazením legendárneho kniežaťa – bojovníka Svätoslava Chrabrého. Ultra/hools Dynama sú ľuďmi s pravicovými názormi, zameranými protikomunisticky a antianarchisticky. Momentom, ktorý môže mať kľúčový význam pre ďalší rozvoj ultras kultúry na štadióne Dynama sa stalo predstavenie, ktoré sa odohralo počas finálového zápasu majstrovstiev Ukrajiny 27.5.2007 Dynamo-Šachťor, o ktorom sa dozvedel celý svet. Zapálené bengálske ohne spôsobili útok špeciálnych oddielov „Berkut“ na jeden zo sektorov. Fans sa postavili na odpor. Počas 15-minút desiatky tisíc fanúšikov, prezident, premiér, ministri, politici a úradníci sledovali nie hru futbalistov, ale boj naživo.

Po týchto incidentoch prezident FK Dynamo verejne uistil fanúšikov klubu, že na zápasoch bielo-modrých už nebudú oddiely „Berkutu“. V súčasnosti milícia ani „Berkut“ nie sú na tribúnach štadiónu Dynama. Väčšinou sa pri ultras predstaveniach používajú pásy materiálu, vlajky a iné prostriedky štadiónových choreografií. Počty bielo-modrých ultras na zápasoch siahajú až k číslu 2500. K nepriateľom patria: Černomorec, Šachťor, Metalist Charkov, Metalurg Záporožie, Krivbas Krivyj Rog, Poltava a Arsenal Kyjev; k priateľom zas Dnipro Dnepropetrovsk, Karpaty Ľvov a CSKA Kyjev.

Každoročne organizujú bielo-modrí pochody po Deribasovskej – hlavnej ulici Odesy, demonštrujúc tak svoju historickú prevahu nad hlavným rivalom.



Žádné komentáře
 
..:: Stránka obsahuje aj materiál, ktorý niektorí ľudia môžu považovať za kontroverzný. Tento materiál nemá za účeľ navádzať k výtržnostiam, snaží sa iba informovať o reálnom dianí skupiny Randall Gruppe Hájik (RGH). Ďalej chcem upozorniť verejnosť, že za komentáre návštevníkov podľa zákona nezodpovedá webmaster stránky ::..